uvazlivy

Parafráza ľudovej piesne „Zjedzte ma vĺčky zjedzte ……..“ ma napadla počas TB pána Danka po skončení dnešného rokovania rozšíreného predsedníctva SNS. Odkaz koaličným partnerom, opozícii, verejnosti a v neposlednom rade prítomným aj neprítomným novinárom, bol jasný ako ľavé Kristovo oko. SNS ako malá a neskúsená strana oproti Smeru SD mala a naďalej má dôvody, pre ktoré žiada reformu vo fungovaní koalície. K tomu, že po vypovedaní koaličnej zmluvy sa rozpútala nevídaná hystéria prispievala najmä opozícia podporovaná časťou masmédií. Tisícky profesionálnych aj amatérskych utváračov verejnej mienky denne presvedčovali verejnosť, že koalícia je v troskách a teda logicky vzaté, predčasné voľby sú za dverami. Samozrejme títo samozvaní proroci presne vedeli ako voľby dopadnú – tak ako si želajú. Triezve hlasy o tom, že koalícia vydrží a z tejto nafukovanej krízy vyjde ešte posilnená, nemali nárok ani šancu prekričať protivládnych aktivistov.

Závery predsedníctva SNS sú jednoznačné, predseda Danko má zajtra koaličným partnerom predstaviť návrhy na zmenu či doplnenie koaličnej zmluvy s cieľom doladiť vzájomné vzťahy, kompetencie a doplniť vládny program na prospech občanov SR. Mandát predsedu SNS je zameraný na vyriešenie vzniknutých problémov, o vystúpení SNS z vládnej koalície bude reč až potom, keď sa nenájde vzájomná dohoda alebo to nebude fungovať.

Bude zaujímavé sledovať aké závery prijme zajtrajšie rokovanie koaličnej rady a ako budú prijaté tými, ktorí si budú musieť „utrieť zuby“. Bolo by skutočným hazardérstvom, pokračovať vo vládnej kríze, vyvolať predčasné voľby a spoliehať sa, že vznikne nová, lepšia koaličná zostava. Iní sú presvedčení, že spásou Slovenska by bola úradnícka vláda, lebo veď v ČR sa veľmi osvedčila. Skutočnosť je taká, že Slovensko by veľa stratilo, pol roka by sa viedla drastická a špinavá volebná kampaň, politická stabilita a dobrý kredit v zahraničí by sa stali minulosťou, v premárnenom čase by sa prestal plniť vládny program, štát by bol ovládaný emóciami a občania – voliči manipulovaní bez nádeje na zlepšenie kvality života.

Z monológu pána predsedu Danka stoja za komentár viaceré vyjadrenia.

Požiadavky SNS budú povedané na priamo koaličným partnerom, nastal ten čas, kedy nie je vhodné komunikovať prostredníctvom médií. Zdá sa byť pán Danko poučený.

O svojich ministroch chce rozhodovať SNS sama, no popritom rešpektuje predsedu vlády. Hoci si to protirečí, treba veriť tomu, že po zajtrajšku to už nebude otvorenou ranou. Pán predseda Danko, predsa mohol voči Ministrovi Plavčanovi vyvodiť zodpovednosť aj sám, no trvalo mu to pridlho a preto premiér požiadal Ministra aby zvážil odstúpenie, on ho predsa neodvolal, hoci každodenne stupňovaný tlak idúci do extrému bol neúnosný.

V koalícii SNS dosiahla výsledky, ktoré stáli za to, aj keby sa hneď vláda rozpadla. To je pravda, no koaličné partnerstvo nemožno klasifikovať ako otroctvo – to je nepatričný výraz. A dobrá rada, menej dôverovať novinárom, osobitne tým, ktorí sa ukazujú ako tajní agenti.

Vypovedanie koaličnej zmluvy vraj malo za cieľ dosiahnuť, aby si ich Smer SD viac všímal. To mi príde ako pokus o demonštračnú samovraždu pre nenaplnenú lásku u tínedžerov. Ísť až na hranu a riskovať smrť, v  tomto prípade politickú smrť, pre problém ktorý sa dá napraviť – je detinské, nezodpovedné voči voličom a v širšom ponímaní občanom  Slovenska. Túto demonštráciu zúfalstva nemožno SNS a jej predsedovi pripísať k dobru.

Bola reč aj o atakoch zo strany opozície, obviňovaní, osočovaní, urážkach a to všetko sa dialo pod kuratelou médií. Pán Danko povedal, že si nemôže porozumieť s nemenovanými predstaviteľmi opozičných subjektov. Nečudo, ako možno spolupracovať s ľuďmi, ktorí najskôr hádžu blato a potom, keď sa im to hodí, podávajú ruku. Je čas v koalícii upratať a splniť sľub, že na jeseň príde na rad novela volebného zákona, ktorý znemožní subjektom bez členskej základne, štruktúry a orgánov účasť na budúcich voľbách.