uvazlivy

„Kto chce psa byť – palicu si nájde“ hovorí slovenské príslovie. Rezort školstva je takou palicou na mlátenie vlády SR a poriadne hrčovitou. Spolu s rezortom zdravotníctva sú to najsledovanejšie prostredia. So školstvom aj zdravotníctvom má každý občan nejaké skúsenosti, preto je tu úrodná pôda pre opozíciu na zasievanie zloby a kritiky pre kritiku, ktorá má vo svojej podstate politické ciele. Každodenný prídel kritiky a osočovania formuje postoje aj tých občanov, ktorí dávno opustili školské lavice, aj tých ktorí sa cítia byť zdraví. Väčšina má predsa deti či vnukov, ktorí sa učia resp. študujú alebo rodičov či starých rodičov, ktorí sú chorľaví. Len zdanlivo štatisticky menej významná je skupina občanov, ktorí majú tú smolu, že ich zdravotné problémy navštívujú už od mladosti alebo ich sprevádzajú až po hrob v podobe zdravotného postihnutia alebo ako následok úrazu. Práve táto skupina je však dvojnásobne citlivá na služby poskytované školstvom a zdravotníctvom.
Ministerstvo školstva a vedy sa dostalo do zničujúcej paľby kritiky pre netransparentné narábanie s eurofondami určenými vo dvoch výzvach na podporu vedy a inovácií. Rektori našich univerzít napísali nesúhlasný list Ministrovi školstva a vedy, ktorý súčasne poslali do viacerých médií. Minister Plavčan sa snažil vniesť svetlo do prípadu. Jednu z výziev zastavil a druhú v pokročilejšom štádiu tiež s tým, že všetky návrhy hodnotiteľov na pridelenie fondov mali byť verejne prehodnocované s účasťou kontrolných orgánov štátu a tiež EK. Tento Profesor pedagogických vied napodiv nedisponuje schopnosťou vysvetlovať zrozumiteľne zložité procesy, má slabý hlas a ani svojim zjavom nevzbudzuje rešpekt. Z tlačových konferencií odchádzal predčasne, čím len popudil húfy novinárov a redaktorov, ktorých potom zaujímalo jediné „Kedy odstúpi z funkcie“. Zjednodušená kritika znela jasne: „Univerzity na vedu nemali dostať nič a mezi úspešnými žiadateľmi boli malé s.r.očky, ktoré žiadnu vedu nerobia“. Uviesť veci na pravú mieru p. Minister Plavčan nedokázal. V médiách a diskusných fórach bolo načastejším slovom „kradnutie“. Na odporúčanie Premiéra Fica poslal abdikačný list p. Prezidentovi k dnešnému dňu a zdôvodnil to tým, že chce postrážiť zvýšenie platov v rezorte, ktoré už bolo vládou SR schválené. Predseda SNS mal v čo najkratšom čase navrhnúť náhradníka za Ministra Plavčana, no doteraz tak neurobil. Iniciatívy sa ujal p. Prezident a poveril dočasným zastupovaním MŠ p. Ministerku Matečnú. Novému ministrovi nie je čo závidieť, musí zvládnuť nielen to čo bolo rozbabrané, ale konečne pristúpiť k zásadnému ozdraveniu rezortu školstva a vedy.
Rada OZ pracovníkov školstva a vedy na Slovensku včera 3 hodiny rokovala o podmienke vyslovenej predsedom vlády SR Ficom na zvyšovanie miezd pedagogických pracovníkov o 6% už od 1 septembra a každoročne pod podmienkou, že podpíšu memorandum o socialnom zmieri do roku 2020. Treba uznať, že rozhodnutie Rady OZ nepodpisovať memorandum o neútočení s vládou, mnohých prekvapilo, jedných príjemne a druhých nepríjemne. Oficiálny dôvod odmietnutia bol vraj v tom, že sa nemôžu vzdať práva na štrajk, lebo je zaručené Ústavou SR. Faktom je, že táto vládna koalícia si dala do PVV záväzok, každoročne zvyšovať mzdy v rezorte o 6%, do roku 2020 to malo vydať nárast +26,25%. Urobili to preto, aby zvýšili spoločenský status pracovníkov školstva a vedy, osobitne učiteľov. Logicky očakávali za to upokojenie klímy v rezorte, kde pred voľbami 2016 šarapatili quasi odborári vyvolávaním protestov. Reakcia vládnej koalície prišla do 24 hodín. Mzdy síce budú od 1 septembra zvýšené o +6%, ale nasledovné zvýšenia mzdy už budú predmetom kolektívneho vyjednávania. Koľko je takých rojkov, čo si robí nádej na lepší výsledok, než aký už držali odbory v hrsti? Uvidíme čo vyjednajú v budúcom roku.
Kvalita vzdelávania stále upadá, preukazujú to viaceré prieskumy a monitoringy. Spoločnosť očakáva, že k svojmu podielu zodpovednosti sa prihlásia aj učitelia samotní. Preč sú časy, kedy učiteľ na dedine v spoločenskom rebríčku patril do prvej pätice VIP. Reformné kroky počítajúce s redukciou počtu škôl aj počtu učiteľov pripravoval už p. Minister Čaplovič. Nebezpečenstvá z reformy plynúce zažehnali učitelia s podporou OZ PŠaV tak, že donútili ministra dobrovoľne odstúpiť. Jedna lastovička leto nerobí, ani minister nie je všemocný, osobitne v situácii keď proti nemu stojí silná lobby podporovaná médiami. Rezort školstva a vedy je zrelý na reformu ako sa patrí. Držme novému ministrovi palce, zaželajme mu pevné zdravie a nervy ako motúze.