uvazlivy

V čase letnej dovolenkovej sezóny dozrievajú uhorky nakladačky. Dovolenkujú poslanci, ministri, učitelia, lekári aj sestry, novinári, redaktori, moderátori, ba aj celkom radoví zamestnanci. Politické hašterenie stráca na intenzite, aspoň strácalo. Kým v minulosti bola po uhorkách zhánka, na tržniciach tlačenica, dnes je všetko inak. Domáce konzervovanie uhoriek vychádza z módy. Termín „Uhorková sezóna“ je tak iba reliktom, ktorý dožíva. V prenesenom význame slova boli počas uhorkovej sezóny noviny aj spravodajstvo šírené elektronicky chudobnejšie na udalosti hodné zreteľa. Leto 2018 je však atypické, nielen počasie nás prekvapuje, ale aj politické dianie je na neuverenie.

Bulvárne médiá síce riešia obvyklé statky a pletky celebrít aj tých, ktorí by celebritami chceli byť, no nevynechajú príležitosť komentovať a popisovať aj udalosti, ktoré majú závažný obsah a zamestnávajú tým armádu štátnych aj neštátnych orgánov a organizácií. Všetko to robia v záujme zápasu o čitateľa, diváka, poslucháča. Okrem bulváru existujú aj verejnoprávne a tzv. mienkotvorné médiá, ktoré z čisto ekonomických príčin sú prinútené viac či menej preberať praktiky bulváru, aby prežili. Mainstream je dnes sotva rozpoznateľný od bulváru, ak nehodnotíme podľa veľkosti titulkov a množstva „reportážnych“ fotografií. Spravidla je prítomné úsilie, každú udalosť nafukovať a neprimerane dramatizovať. Bolo by možné uviesť desiatky prípadov, ktoré sa stali letnou témou, no vo svojej podstate to sú iba búrky v šerbli. Skúsme sa pozrieť na niektoré závažnejšie kauzy tohto leta, tak od lesa:

Medzinárodná vyšetrovacia komisia pre vyšetrenie zostrelenia malajzijského Boeingu 777 nad východnou Ukrajinou vyniesla verdikt: PLO raketa typu BUK ruskej výroby bola odpálená z územia ovládaného proruskými separatistami – toto tvrdenie je nepodložené. Raketa je počas letu navádzaná na cieľ a neletí po priamke, navyše črepiny z jej hlavice letia všetkými smermi. Raketový komplex BUK bol vraj tajne dovezený z Ruska a po čine sa vrátil späť do Ruska na základňu pri meste Kursk – toto tvrdenie je doložené videom spoza záclony, na ktorom je zle vidieť biely ťahač s návesom naloženým nosičom rakiet BUK – „odborníkom“ nevadilo, že komplex BUK pozostáva z troch vozidiel na pásových podvozkoch: nosiča štyroch rakiet, radaru a riadiaceho pracoviska. Ruská armáda daný systém vyradila z výzbroje už pred rokmi a naopak, stále je vo výzbroji armády Ukrajiny. Nejde náhodou o cielenú provokáciu zosnovanú tajnými službami s cieľom obviniť Rusko z teroristického činu a dlhodobo ho trestať sankciami? Cestujúci mali smolu, kto ich obetoval na vyvolanie proti ruskej hystérie?

Izraelská tajná služba MOSAD zorganizovala odsun humanitárnych pracovníkov označovaných „Biele prilby“ zo Sýrie, únosom to nikto nepomenoval ani náhodou. Prečo toľká starosť o desiatky až stovky prevažne domorodcov? Hrozila im pomsta zo strany regulárnych orgánov Sýrie. Použitie chemických zbraní v Sýrii bolo mediálne dokumentované v dvoch prípadoch a vždy boli v akcii tzv. „Biele prilby“. V prvom prípade zasiahnutých Sarínom oblievali vodou, desiatky „mŕtvych“ detí ležalo vedľa seba a tu jeden chlapec žmurkol. Keď na miesto dorazili inšpektori, žiadnych otrávených, ani mŕtvych nenašli, ba ani ich hroby! Pre veľký ohlas vo svete bola akcia neskôr zopakovaná na inom mieste, tentoraz mali riešiť útok chlórom a opäť bez ochranných odevov a naboso!!!

Útoky nervovo-paralytickým plynom NOVIČOK na britských občanov má vraj na svedomí Moskva, Ruská vláda a KGB ak nie priamo prezident Putin. Bez predloženia relevantných dôkazov je živená mediálna proti ruská hystéria, vypovedajú sa ruskí diplomati, zavádzajú nové a prolongujú staré sankcie. Informácie, ktoré spochybňujú oficiálne postoje sú vytláčané do zabudnutia vrátane tej, že nezávislé švajčiarske laboratórium identifikovalo otravnú latku Skrypaľovcov, ako plyn typu BX a ten vôbec nemá ruský pôvod.

Únos vietnamského občana slovenským vládnym špeciálom je mediálne živený z jediného dôvodu, vytvára vďačný priestor na pokračujúcu diskreditáciu expremiéra Fica a exministra vnútra Kaliňáka. Expremiér mal vo svojom okolí poradcu pre ekonomické vzťahy iného občana Vietnamu – diplomata. Tento bezúhonný občan Vietnamu bol našimi masmédiami celý mesiac obviňovaný z prípravy a priamej účasti na tomto hanebnom čine štátneho terorizmu. Vietnamský podnikateľ Thanh v roku 1017 požiadal v Nemecku o politický azyl, aby sa vyhol trestnému stíhaniu vo Vietname. No skôr ako bolo o jeho žiadosti rozhodnuté, konkrétne 23 júla 2017 v Berlíne bol prepadnutý a unesený do Vietnamu, kde bol postavený pred súd. Nemecká polícia zaregistrovala násilný skutok a začala vyšetrovanie, no prekaziť únos sa jej nepodarilo. Nemecké orgány požiadali orgány SR o poskytnutie informácií a súčinnosti až v septembri 2017 a potom ešte viackrát, vždy im bolo vyhovené. Jeden z účastníkov únosu stál pred súdom v Nemecku na jar 2018 a dostal 3,5 roka basy. Z informácií, ktoré odzneli na pojednávaní s predmetným obžalovaným, zhodou náhod tiež Vietnamcom, a z rozhovoru s jeho advokátom vznikol článok uverejnený vo Frankfurther Allgemeine Zeitung (FAZ), v ktorom je Slovensko označené za podielnika na únose, konkrétne na úseku Bratislava – Moskva mal byť unášaný Thanh prepašovaný vo vládnej delegácii Vietnamu na palube vládneho špeciálu. Zakrátko po uverejnení článku vo FAZ, v Denníku N vychádza článok z pera M. Tódovej, ktorý s odvolaním na údajné svedectvá policajtov, odpovedá všetky otázky. Najmä zdôraznil osobné angažovanie Ministra Kaliňáka. Dramaticky opisuje ako došlo k zaradeniu nadrogovaného a dobitého Thanha do zostavy oficiálnej delegácie Vietnamu, počas jej trojhodinového pobytu v Bratislave 26 júla 2018. To nemohla opozícia nevyužiť. Výzvami na odstúpenie vlády, predčasné voľby, odvolanie Ministerky vnútra atď. sa masové médiá len tak hemžili. Prezident Kiska sa spytoval, prečo sa to on má dozvedať od nemeckých vyšetrovateľov a prečo sa to nevyšetruje na Slovensku. Po stretnutí s Ministerkou Sakovou ju opísal ako nedôveryhodnú osobu, ktorá sa vyjadruje akoby bola pravá ruka Kaliňáka. Prezidentove slová o mafiánskom štáte a návrate Mečiarizmu nahnevali Generálneho prokurátora Čižnára, na stretnutí s tromi najvyššími činiteľmi padli tvrdé slová. Potom navštívil Čižnár GP v Nemecku a tam odznelo dementi: nemecké OČTK nemajú informácie o účasti Slovenska na únose! Kto nahradí škody napáchané quasi novinármi? Ani v čase vojny – keď umierali tisíce vietnamských občanov týždenne, nebol taký nárek novinárov. Ich nejaký „rákosník“ nezaujíma, ide o prevzatie moci.