Návrh na zakotvenie dôchodkového stropu do Ústavy SR nepodporuje celá koalícia, vedú sa polemiky, diskusie, popisali tony papiera, zaplnili relácie v rozhlase a televíziách a prečo to vlastne?
Lebo odborníci z rôzných inštitútov, nadácií, ale aj vysokých škôl a samozrejmä z politickej opozície tvrdia, že uzákonenie navrhovaného dôchodkového stropu spôsobí div nie krach celej spoločnosti. Argumentujú starnútim populácie aj nepriaznivým populačným vývojom. Vraj klesá a bude klesať počet tých, ktorí budú „pracovať na dôchodky“ a teda štát neudrží dnešnú úroveň dôchodkov z prvého piliera a bude nútený dôchodky znížiť respektíve zvyšovať dane a odvody.
Nie je to tak dávno, čo navlas rovnaká argumentácia fungovala pri obhajobe a presadzovaní druhého tzv. Sporivého dôchodkového piliera. Napriek tomu, že podobné sporivé piliere v susedných krajinách skrachovali, ten náš prežil aj napriek žalostným prvým vyplácaným dôchodkom vo výške pár desiatok €. Z druhej strany je faktom, že aj pri odvode vo výške 6% vymeriavaceho základu, ktoré pôvodne boli zdrojom pre financovanie dôchodkov zo Sociálnej poisťovne, jej hospodárenie sa každoročne zlepšuje a SP dosiahne v najbližšom čase vyrovnaný rozpočet. Čím to je? Najskôr tým, že stúpa zamestnanosť, nezamestnanosť je na minime v celej histórii novodobej SR a tiež, že menej ľudí pracuje na čierno, že rastú mzdy a tým aj reálna výška odvodov na sociálne zabezpečenie.
Sledovaniu politického diania, osobitne diskusných relácií, ba aj diskusií v parlamente venujem veľa času, no nepodarilo sa mi zaznamenať, že by niekto vysvetlil: akým výpočtom dospeli k záverom o neúnosnosti dopadov dôchodkového stropu. Ani suma dopadov na štátny rozpočet vo výške 80 mld € nie je a nemôže byť exaktným výpočtom, lebo do vzorca vstupuje veľa premenných, až neznámych. Je veľmi skreslené, ak je vo vzorci uvažované so súčasnou výškou odvodov do fondov sociálneho poistenia aj v budúcnosti, teda po roku 2035, kedy by mohol dôchodkový strop prvýkrát zastaviť predlžovanie veku pre nárok na starobný dôchodok. Pri dnešnej priemernej hrubej mzde okolo 1000 € by to mohlo tak dopadnúť, ale je nad slnko jasnejšie, že mzdy budú postupne rásť až po úroveň priemerných miezd v EÚ a osobitne v Eurozóne a tým aj suma odvodov porastie na dvojnásobok i viac.
Vyvstáva teda otázka, či je toto verejnosti zatajované úmyselne alebo všetci tí, ktorí sa pasujú za odborníkov priam horujúcich za osud Slovenska, žiadnu odbornosť nepreukazujú a politici „quasiekonómovia“ len politizujú a zavádzajú verejnosť. Po skončení uhorkovej sezóny bude žiadúce, aby skutoční odborníci – ekonómovia zo strany predkladateľov zákonma vysvetlili verejnosti: čo je čo, kto je kto a kto za koho kope v tejto polemike.
Vrelo súhlasím sblogerom Skúseným a diskusom ...
...je dôležité naučiť Slovákov, že majú ...
ak niekto dnes, v roku 2018, s planucimi ocami ...
Celá debata | RSS tejto debaty