uvazlivy

Čo už je lepšie na tomto svete ako nezávislosť a sloboda? Kam sa pozrieme, tam sa to nezávislými a slobodnými ľuďmi len tak hemží, dokonca aj v politike, aj vo verejných volených funkciách no a samozrejme, aj v prostriedkoch masovej informácie.

Nezávislosť a sloboda doviedli nejedno masové médium k tomu, že dezinformácie a cielená závislá propaganda sa stali ich chlebom každodenným. Médiá vlastnené finančnými skupinami, často prezývanými aj žralokmi, sú mimo obliga. S tými nič občan nenarobí, sto krát sa zapovie, že ich nebude čítať, nebude sledovať či počúvať, aj tak sa mu vtierajú do pozornosti. Mediálni magnáti patria k najbohatším ľuďom na svete, čiže je to výnosný biznis produkovať informácie, za ktoré je ochotný niekto výborne platiť.

Inou kategóriou sú masové médiá, ktoré nesú bremeno verejnoprávnosti, tie sú v značnej miere financované koncesionármi a podporované štátom. Mali by sa zásadne odlišovať od médií súkromných, často bulvárnych najmä v tom, že publikované informácie, či relácie by mali koncesionára uspokojovať čo do objektívnosti, čo do vyváženosti a nemali by mu tlačiť do hlavy žiadny politický názor.

Na Slovensku si ešte mnohí pamätáme to nadšenie z konca 60-tych rokov minulého storočia, lebo sme uverili, že práve my vo vtedajšej ČSR sme objavili Kolumbovo vajce „Socializmus s ľudskou tvárou“. Mocní tohto sveta to čo sa dialo v rámci tzv. „Pražskej jari“ označili za kontrarevolúciu a s tichým súhlasom iných veľmocí, nastolili 20 ročnú karanténu zvanú aj normalizáciou.

Teraz po 25 ročnom budovaní kapitalizmu premenovaného na demokraciu, je médiami preferované aj preceňované hnutie či iniciatíva „Za slušné Slovensko“. Vyvstáva tu mnoho otázok, napríklad: čo to obnáša, kto všetko má byť slušný, aby bola slušná spoločnosť? Celkový dojem je taký, že slušní majú byť vládni politici, štátni úradníci, policajti, vojaci, prokurátori a sudcovia – vlastne všetci na ktorých ukážu aktivisti z ulice prstom. Lenže čo to pomôže, keď tí, ktorí sa za slušných sami pasovali o slušnosti ani nechýrujú, keď opoziční politici, redaktori z masových médií, manažeri, policajti prokurátori a sudcovia si budú ctiť status slobodných a nezávislých? Nesmeruje táto iniciatíva k chaosu a rozkladu spoločenského systému? Na tribúnach sa po 25 rokoch zasa predvádzajú herci a iní quasi umelci, súc presvedčení o svojej jedinečnosti a schopnosti pôsobiť na zhromaždený ľud efektnejšie a efektívnejšie ako koktaví študenti. Nuž pravda, herci sú spôsobilí zahrať hocijakú tragédiu, či frašku, presne podľa scenára, s improvizáciou je to už horšie.

Príznačné je, ako znepokojený a nahnevaný dav v Bratislave, okrem požiadavky na predčasné voľby odsúdil aj dianie v RTVS. Čo sa také hrozné stalo v RTVS? Neboli prolongované pracovné zmluvy 4 externým redaktorom a papuľnatej Zuzane K. H. nebola schválená pracovná cesta do Prahy v čase prezidentských volieb. Ba jej malo byť zakázané robiť politické reportáže. Na vlastnej koži sa redaktori a novinári presvedčili,  ako sa robí politika cez médiá – zdvihla sa tsunami odporu voči vedeniu RTVS, spísaný bol protestný list podpísaný desiatkami redaktorov opublikovaný skôr ako doručený adresátovi, množstvo článkov a relácií o cenzúre, normalizácii, šikanovaní utláčaných redaktorov a iných tvorivých zamestnancov. Zuzana dostala upozornenie na možnosť výpovede za osočujúce a nepravdivé vyjadrenia voči RTVS, nuž narýchlo založila odborovú organizáciu, ktorej má byť predsedníčkou – čím je oproti prepusteniu čiastočne chránená.

Generálny riaditeľ RTVS bol 3 hodiny lustrovaný pred príslušným výborom Národnej Rady SR a potom spolu s programovými riaditeľmi na tlačovej konferencii predostrel verejnostri, v čom je podstata problému. Poniektorí redaktori odmietajú podriadiť sa pravidlu, že nestačí v príspevku vypustiť informáciu, že ju je potrebné tiež overiť či je pravdivá, dať možnosť obvinenému na vyjadrenie a hlavne, nevnášať do príspevku svoj politický postoj. Veruže stále je v RTVS zopár persón, ktoré sú presvedčené o svojej pravde tak silno, že sami určujú či je informácia pravdivá alebo nie je. Z príspevkov už spomínanej Zuzany aj slepý a hluchý musí pochopiť jej politickú orientáciu. Vyjadrenie o nútených „vykastrovaných informáciách“, ktoré nikoho nenahnevajú dokazuje, že vidí svoje poslanie v tom, aby každý večer divákov nahnevala, alias utvrdila v protivládnom ťažení, ktoré funguje už roky, ale jeho súčasná intenzita – to je niečo výnimočné.

Poslucháči relácie „Sobotné dialógy“ Rádia Slovensko sú neraz vytočení z počínania redaktora Dobšinského, ktorý stále nepochopil, že na jeho jednostranné protivládne komenty poslucháč nie je zvedavý a nemá drukovať opozícii ako jej advokát.

Podobne to funguje aj v nedeľných reláciách „O päť minút dvanásť“, ktoré moderuje redaktor Strižinec podľa vzoru „Dobšinský“. Začína to výberom hostí a končí tým ,že neraz má posledné slovo v relácii za nič nezodpovedajúci opozičný politik, ktorý zatne sekeru do vlády čo najvyššie. Show musí pokračovať? Dokedy to budú koncesionári trpieť?