uvazlivy

Vygradovaná atmosféra v spoločnosti vyniesla na svetlo nielen nové informácie, ale najmä množstvo balastu, pseudoargumenty namiesto argumentov, účelové konšpirácie namiesto faktov a iné dobre známe techniky mediálnych eskamotérov, ktorí pod rôznymi vlajkami robia politiku takou aká je.

Faktom je, že niekto zákerne siahol na život dvoch mladých ľudí. Zatiaľ nevieme kto to urobil, ale mnohí zacítili šancu realizovať svoje dlhoročné nesplnené nádeje a tak rozpútali nevídanú kampaň. Išlo to ako po masle, veď obeťou bol novinár, dokonca investigatívny a tak siedma veľmoc spustila bubnovú paľbu v ktorej zanikajú triezve výzvy na zdržanlivosť. Zo všetkých svetových strán sa začali valiť nielen odporúčania, ale rovno obvinenia smerujúce k orgánom štátu Slovenská Republika. Inú verziu ako tú, že išlo o umlčanie nepohodlného novinára, ktorý nebojácne odhaľoval jednu kauzu za druhou, jedno prepojenie politikov a biznisu za druhým, nebrali vážne. Prečo asi? Lebo táto verzia dáva priestor na osočovanie vlády a vládnych politikov.

Politická opozícia od roku 2016 nevie stráviť výsledky volieb a vznik tretej Ficovej vlády už vôbec nie! Urobila mnoho pokusov na destabilizáciu vládnej koalície. Protestné zhromaždenia „mladých“ proti korupcii sa vyčerpali a vodcovia mládežníkov vyšli na posmech. Odvolávanie ministrov a premiéra  neviedli k úspešnému koncu. Ani nádejne rozpitvaná letná kríza vládnej koalície nič zásadné nezmenila. Nenávisť, ba priam posadnutosť proti premiérovi a Smeru SD prechádzala od minima k maximu, ale neviedla k pádu vlády. Nové bolo to, že aj v zbore ministrov aj v parlamentných kluboch sa našlo niekoľko pochybovačov, ktorí verejne cez média pertraktovali svoje individuálne názory nie celkom konformné s politikou vládnej koalície. Média im dávali dostatok priestoru na realizáciu, no z týchto mráčikov nezapršalo, iba mrholilo. Až prišla v noci z 28 na 29 februára informácia o vražde novinára a to už bola iná káva, opozícia a s ňou všetci neprajníci vyšli na barikády a začal sa nekorektný boj o moc, maskovaný rozhorčenosťou z brutálneho skutku.

Všetky noviny opublikovali nedokončený článok, ktorý zavraždený bol odovzdal šéfredaktorovi. Objavili sa informácie o tom, že typ na písanie o talianoch podnikajúcich na východe republiky podozrivým spôsobom a ich príslušnosti k istej odnoži mafii mu poskytol iný novinár, ktorý zverejnil pred rokmi spis GORILA, ktorý doteraz nikto neverifikoval, Tom N. Tým pádom bolo všetko jasné, novinára a jeho družku dala odstrániť talianska mafia, lebo aj o nich bolo v článku písané. Otázka ale  stojí aj inak, ako mohli mafiáni na východe republiky vedieť o obsahu článku skôr ako bol publikovaný??? Nezradil niekto novinára, nepredhodil ho tak mafiánom, aby ho dali zavraždiť??? Nebol by problém identifikovať osoby, ktoré to mohli teoreticky urobiť, no bola by to čistá špekulácia a špekulovať a konšpirovať na to tu máme predsa prvotriednych odborníkov v opozícii.

Nevyslyšané výzvy na odstúpenie či odvolanie Ministra vnútra, Policajného prezidenta, Špeciálneho prokurátora a ďalších nepohodlných činiteľov (za to že ukrivdili opozičným potentátom) dostali nové strelivo – nie sú vraj schopní vyšetriť vraždu dôveryhodným spôsobom. Dôvera v štát a políciu je naštrbená a bez ich “obetovania“ sa dôvera neobnoví, tvrdia. Výzvy na prizvanie zahraničných odborníkov boli vyslyšané skôr ako odzneli, aj tak je zle – je nevyhnutné aby vyšetrovanie riadil nezávislý zahraničný odborník. Ani slávna FBI neochránila prezidenta J.F.K. pred guľkami vraha či vrahov. Spochybňovanie záverov vyšetrovacej komisie poslúžilo na celkom zaujímavý biznis a pochybnosti trvajú dodnes. Pri slobode slova a slobodnom šírení informácií je možné opublikovať všetko a nemusí to vždy byť pravda! Našej opozícii by nevyhovel nikto, pokiaľ nebude sama chcieť a ona veriť nechce a nebude!

Pán Prezident vo svojom včerajšom TV vystúpení povedal, že sa nezhodol s premiérom na riešení vážnej krízy dôvery, že vidí dve možné riešenia a to dôslednú rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby. Ak si pán Prezident myslí, že toto by vyriešilo situáciu, tak sa strašne mýli, no je mu to odpustené, je to predsa len politický nedouk. Najskôr to bude tak, že mu niekto poradil a dlhodobo radí pokiaľ ide o postoje, ktoré sú odlišné od politiky vládnej koalície.

Na križovatke stojí vládna strana Most – Híd a na správny smer neukazuje predseda Bugár, ale privandrovanci, ktorých strana prichýlila, dala im dôveru a funkcie (Žitňanská, Jackulík, Šebej) nie na to, aby sa stavali na zadné a rozbíjali koalíciu, ktorá nebola ľahko vytvorená. Bolo by tragédiou pre Slovensko, keby nie činnosťou opozície alebo zblúdeného prezidenta, ale v dôsledku rozpadu  poslaneckého klubu Most – Híd musela vláda podať demisiu pre nedostatok podpory v NR SR. Ešte je nádej, že štruktúry strany Most – Híd si vidia ďalej od svojho nosa a nedovolia obetovať vládu a budúcnosť strany detto.