uvazlivy

Naša TOP politická strana, hoci vnútorne konsolidovaná, vedená najschopnejším politikom na Slovensku, s rozvinutou členskou základňou a štruktúrou v obciach, okresoch i krajoch v sobotných voľbách do VÚC stratila viac ako si zaslúžila. Prečo sa to stalo bude vraj predmetom analýz na všetkých úrovniach. Podobné predsavzatie tu bolo aj v roku 2016, hoci Smer SD parlamentné voľby vyhral s veľkým náskokom. V krajských a okresných štruktúrach sa však zmenilo pramálo. V strane s viac ako 17 tisícami členov nemôže byť problém pripravovať kádrové rezervy nielen pre funkcie vo verejnej správe, ale aj funkcie stranícke. Problém však existuje, pokiaľ na dôležitých stoličkách sedia už machom obrastení a hlboko do seba zahladení funkcionári, presvedčení o svojej výnimočnosti a nenahraditeľnosti. Pokiaľ títo nemakančenkovia budú analyzovať príčiny neúspechu v župných voľbách, tak bude zmarená nádej na zlepšenie šancí pre budúce voľby komunálne a najmä voľby parlamentné. Kapry si svoj rybník predsa nevypustia!

Prečo neuspeli stranou podporovaní kandidáti na županov v Bratislave, Žiline, Prešove a Košiciach? Nuž príčin je viacero, ale vo všeobecnosti platí nasledovné:

1. V Bratislave nemá Smer SD dominantné postavenie, ale nemá ho ani žiadna z tzv. pravicových strán, ibaže tie sa dokázali zjednotiť a doručiť verejnosti dostatočne nahlas nádej na zmenu v podobe modrého z neba. Predstavili alternatívu pre vládnutie aj keď vládna koalícia v takom zložení by nefungovala vôbec. Vládne strany medzi sebou súperili a to bolo zlým signálom pre voliča. Vyjadrenie neúspešného kandidáta spôsobom, že mu podpora Smeru SD mohla viac uškodiť ako pomôcť je obranný mechanizmus zraneného ega, smutné.
2. V Žiline neuspel ostrý smerácky funkcionár najmä preto, lebo zastával dlhé roky viacero funkcií. Popri županskej 12 ročnej anabáze, bol poslancom parlamentu, krajským predsedom a viac ako rok aj podpredsedom Smeru SD. To však nie je všetko – téza, že je výhodné mať v parlamente funkcionárov zo žúp a okresov je veľmi zraniteľná demagogickou kampaňou. Polovica voličov ocení, ak kandidát sľúbi, že sa vzdá poslaneckého mandátu a bude vykonávať funkciu župana na 100%. Niet inej cesty pre Smer SD, iba prehodnotiť účelnosť a výkonnosť ľudí, ktorí zaberajú 3, ba aj viac pracovných miest!!! SNS postavila svojho kandidáta, ktorý celkom prepadol. Načo to bolo dobré?
3. V Prešove fungoval župan 16 rokov a funkciu neobhájil preto, lebo mladému ambicióznemu primátorovi z Levoče bol ľahkým terčom. Niet nič ľahšieho ako všetko zlé hodiť na človeka, ktorý za 16 rokov nevyriešil cesty, nevyriešil nezamestnanosť, školstvo a zdravotníctvo. Voliči uverili, že je vina práve v županovi a zmena je nevyhnutná. Naproti tomu rovnako zaslúžilý župan v Nitre s prehľadom vyhral, lebo bol nielen dobrý, ale aj preto, že sa funkcii venoval naplno a mal podporu celej vládnej koalície.
4. V Košiciach župan doslúžil a v Smere našli kandidáta v primátorovi, ktorý je tiež poslancom parlamentu a zastáva aj ďalšie funkcie. Premet z jednej funkcie do druhej mu voliči nedovolili, uprednostnili nového neopozeraného kandidáta s nádejou, že zmena k lepšiemu je za dverami. Európske mesto kultúry zásluhy primátora neocenilo, zrazu videlo viac negatív ako pozitív. Bezo sporu schopný a veci oddaný človek doplatil na problémy v doprave, v parkovaní a iné, ktoré mu boli zosobnené.
5. Je však potrebné oceniť, že Smer SD nepostavil vlastného kandidáta v BB a podporil toho, ktorý bol aj zvolený.

V Smere SD je dostatok ľudí schopných kandidovať a byť úspešní v hocakej funkcii, len ich je potrebné identifikovať a na kariérnu dráhu pripravovať. Stačí poriadne vyvetrať, povysávať a vrátiť sa k straníckej práci aspoň na takej úrovni, aká bola vykonávaná v prvej polovici 90 rokov. Potom sa určite podarí nájsť nových kandidátov do komunálnych aj budúcich parlamentných volieb, ktorí si budú tieto pozície vážiť a budú schopní ich aj obhájiť pred voličmi.

V polovici žúp nastupujú na miesta županov ľudia, ktorí doteraz okrem kritiky a osočovania nič iné neukázali, to je nebezpečné a ešte nebezpečnejšie pre Slovensko je, že v množine nezávislých a tým aj nikomu neodpovedajúcich sa poslancov je riziko zlyhania enormne vysoké. Slovensko napreduje vo všetkých smeroch, ale nie je to Kuvajt, je potrebné stáť s nohami na zemi a dokázať maximum možného. To čo sa radovalo v nedeľu a sľubovalo hory doly – nedáva veľké nádeje. Nemôžeme takto pokračovať, aby etablované politické subjekty prehrávali s politickými dobrodruhmi.