uvazlivy

Koaliční lídri často tvrdia, že súčasná koalícia nemá žiadnu alternatívu. Pozrime sa na niekoľko voľne dostupné fakty ktoré dokazujú, že je to žiaľ Bohu pravda. Podobne sa konštatuje, že nastáva akási kríza tradičných politických strán a naopak, neštandardné politické subjekty sú schopné prevziať ich pozície pri riadení štátu. Také tendencie sú pozorovateľné aj v zahraničí, v zabehnutých demokraciách taktiež.
V mediálnom priestore majú neštandardné politické subjekty spravidla nadštandardnú prezentáciu a podporu, na diskusných fórach a sociálnych sieťach dokonca valcujú. Keď však príde k demokratickým parlamentným voľbám, ich podpora od voličov sľubovaná v prieskumoch zrazu zoslabne a vlády zostavujú štandardné politické strany.
Zastupiteľská demokracia je vykonávaná prostredníctvom volených zástupcov – poslancov. Na Slovensku máme dva problémy pokiaľ chceme hovoriť o skutočnej zastupiteľskej demokracii. Volebný systém s jedným volebným obvodom a to, že volič volí politický subjekt a nie konkrétneho kandidáta na poslanca, je prvý problém. Právo politických subjektov zúčastniť sa volieb je pochybné v tom, že subjekt musí splniť zákonom stanovené podmienky pre registráciu, avšak medzi nimi absentuje parameter schopnosti reálne vykonávať zastupovanie vôle voličov, čiže zastupiteľskú demokraciu v praxi. Poslanec NR SR má právo zamestnať asistentov, limit pre ich čisté mesačné odmeny je určený na 2077 € čistého. Nie je málo asistentov s odmenou 1 €. Poslancovi NR SR je refundovaný aj prenájom poslaneckej kancelárie, ak ju pravda má.
Po voľbách uskutočnených v marci 2016 do parlamentu vstúpilo 8 politických subjektov, z tých štandardných bola zostavená vládna koalícia a tie neštandardné skončili v opozícii. Prečo také odsúdenie opozičných subjektov? Pretože na výkon riadnej politickej práce musí mať strana: členskú základňu, štruktúru základných, okresných a krajských orgánov, riadiace orgány ktoré schvaľujú stanovy, program a volia lídrov. Tieto kritériá spochybňujú najmä tí, ktorí nedokážu alebo ani nechcú skutočné strany vybudovať a tiež tí, ktorí im uverili bez hlbšieho skúmania, prečo je to tak.
Strana SaS má v klube 20 poslancov, z toho až 14 Bratislavčanov. Svoje sídlo má v zelenom „Liberálnom dome“, poslanci SaS majú 42 asistentov, čo je 2,1 asistenta na jedného poslanca. Poslaneckú kanceláriu má p. Renáta Kaščáková a dve kancelárie má p. Milan Laurenčík. Predseda SaS je súčasne europoslancom.
Hnutie OĽaNO má v klube 17 poslancov, sídlo má uvedené na adrese smutne známeho reklamného plátku „Trnavsko“, a poslanci majú spolu 45 asistentov, čo predstavuje 2,65 asistenta na jedného poslanca. Poslaneckú kanceláriu má iba p. Martin Fecko, jeden zo štyroch členov hnutia. Na Web-stránke OĽaNO nemožno nájsť zmienku o stanovách, orgánoch a štruktúre hnutia. Samozvaný líder bojkotuje plenárne zasadania NR SR.
Strana Kotleba ĽSNS má v klube 14 poslancov ktorí zamestnávajú 32 asistentov, ale nemajú žiadne poslanecké kancelárie.
Hnutie Sme Rodina má v klube 8 poslancov, z toho 5 Bratislavčanov. Poslanci zamestnávajú 14 asistentov čo je 1,75 asistenta na poslanca. Poslaneckú kanceláriu má len p. Peter Pčolinský.
Poslanci, ktorí vystúpili zo svojich klubov (nezávislí) síce zamestnávajú asistentov, ale poslaneckú kanceláriu nemá ani jeden z nich! Počty asistentov sú od jedného po štyroch. Pokrytie územia poslancami a ich dostupnosť v poslaneckých kanceláriách má bezkonkurenčne najlepšie Smer SD. Pani Jana Valová má až 4 poslanecké kancelárie.
Ako vykonávajú opoziční a nezávislí poslanci svoj mandát vedia len oni sami. Na čo využívajú opozičné politické subjekty príspevok štátu na politickú činnosť – tak podobne.