So závislosťami sa človek stretáva celý život. Niektoré sú dané od prírody, napríklad závislosť detí na rodičoch. Iného druhu sú závislosti získané, ako tabakizmus, alkoholizmus, drogové závislosti. Zdravý človek sa snaží zbaviť závislosti na rodičoch a vyhýba sa patogenným závislostiam, odoláva ich zvodom, lebo každá závislosť si vyberá obete. Keď je nezávislosť prerastená slobodou až do extrému, potom sa takýto jedinec stáva „vlkom samotárom“ nespôsobilým rešpektovať ani pravidlá zaužívané vo vlčej svorke.
Na najvyššom strupni rozvoja ľudského spolužitia, v spoločnosti existujú okrem iných aj pravidlá tzv. zastupiteľskej demokracie. Voliči si zvolia v slobodných voľbách svojich zástupcov (predstaviteľov), ktorým je zverená moc rozhodovať v mene svojich voličov. S výnimkou parlamentných volieb, môžu v ostatných voľbách kandidovať aj tzv. nezávislí kandidáti, rozumie sa nezávislí na politickej strane, či politickom hnutí. Zopár rokov je evidentný trend, že nezávislí kandidáti sú štatisticky úspešnejší ako tí, ktorých nominujú politické subjekty. Tak tomu bolo aj v posledných komunálnych voľbách. Na miesta primátorov a starostov zasadlo viac nezávislých, ako pred 4 rokmi a v mnohých mestách a obciach nezávislí doslova prevalcovali svojich straníckych oponentov. Politickí komentátori a poplatní novinári z mein-streamu div, že neposielajú politické subjekty na smetisko dejín. Tu je potrebné vyzdvihnúť postoj Jána Baránka, prezentovaný v TA3, že mnohí nezávislí svoju nezávislosť iba predstierajú a čo je ešte horšie, oni svoju nezávislosť zobchodujú. Práve na komunálne úrovni je na také obchody množstvo príležitostí.
Keď sa obzrieme po tých úspešných nezávislých primátoroch, udrie nám do očí nejeden paradox. U niektorých je to mnohomesačná nákladná kampaň, u druhých doslova antikampaň alebo oboje. Angažované pôsobenie klubov nezávislých kandidátov, ktoré robili presne to isté, čo by mohli a mali robiť aj pod hlavičkou politického subjektu, lenže takto je to účinnejšie. Pekne krásne spoza bučka, na spôsob partizánskeho boja. Výsledok je potom taký, že primátor či starosta má zabezpečené politické krytie svojimi „nezávislými“ priateľmi z klubu – keďže obsadili takmer celé predstavenstvo. A dlhoročný primátor sa nedostane ani za poslanca, ako napríklad v Nitre. To je vraj celoeurópsky trend, skôr však syndróm nevyspelých post socialistických demokracií. Tam, kde sa za náplň opozičnej politiky považuje každodenné osočovanie politikov so straníckym preukazom, ich odvolávanie v parlemente, trestné oznámenia, protestné zhromaždenia so vznešenými cieľmi, ale poriadne ostrým až primitívnym slovníkom – tým sa pôda pripravuje na okázalé víťazstvá „nezávislých“.
Za pár mesiacov budú na Slovensku priame voľby prezidenta a medzi kadidátmi prevažujú nezávislí, nanajvyš s podporou niektorých politických subjektov. Vládne strany sú si vedomé, že vo volebnom zápase búdú ich kandidáti atakovaní zo všetkých kútov a zo všetkých uhlov, preto vyčkávajú. Most Híd cez svojho predsedu Bugára testuje vyspelosť spoločnosti, ale táto motyka asi nevystrelí, no ako marketing dobré. Už druhý prieskum ukázal, že vysoko pravdepodobným víťazom by bol p. Lajčiak, no on ako nestraník zvyknutý na istú úroveň vyjadrovania a konania v diplomacii, stále váha či vstúpiť do volebného zápasu a podstúpiť tortúru v ktorej absentuje aj tá najelementárnejšia slušnosť a dôstojnosť. Prezident nemusí byť straník, ale musí to byť človek dostatočne preverený, skúsený, zorientovaný v domácej aj zahraničnej politike. Vlastne taký by mal byť, ale ak p. Lajčiak povie kandidatúre definitívne nie, potom to bude znovu iba amatér alebo „Vševedko“.
Ak s výnimkou Prešova máme v 7 krajských mestách za primátorov „nezávislých“, z toho 4 nováčikov, tak to svedčí o istej krátkozrakosti voličov a vierolomnosti tých, ktorí svoju „nezávislosť“ už zobchodovali, alebo ju zobchodujú v najbližších mesiacoch. Veď výsledky sa dostavia, najzaujímavejšie najskôr budú tam, kde aj župan aj primátor sú z jedného „nezávislého“ cesta.